„Čo keby si tej malej normálne povedal, že ak bude ešte dve hodinky s kamarátkou u nich na dvore, tak jej za to niečo dáš?“ navrhla som v zúfalstve mužovi, keď som už nevedela, ako odstrániť poslednú prekážku pred chvíľkami príjemného láskania.
„Vybav to ty,“ spracúval ma.
„Ja som vybavila pubertiačku. Už niekoľko hodín je u našich,“ bránila som sa.
„A čo jej mám povedať, prečo nemôže byť doma?“ spýtal sa prekvapene.
„Napríklad, že budeme hluční…“
„Ty si matka!“ povedal, ale skôr ako vyšiel z miestnosti, usmial sa. Zapli sa spúšťače jeho predstavivosti…
„Viki!“ zavolal malú, „poď sem, niečo ti chcem povedať. Musíme s maminou niečo vybaviť.“
„A môžem ísť s vami?“ spýtala sa malá strážkyňa manželského sexu.
„Nie, Vikinka, nemôžeš,“ vydesil sa na okamih.
„A prečo?“ pýtalo sa naše dieťa neoblomne. „No, lebo nie je vhodné, aby tam chodili deti.“
„Ale…“ fňukala.
viac v knižke Momenty zo života vydatej ženy
Pingback: Úryvky | Gabriela Revická