„Mami, tak ty nemôžeš prestať jesť tie smradľavé klobásky kvôli susede?“ spýtala sa výsmešne Niki, keď som vzdychala, že mi je zle po ťažkých raňajkách.
Počas života v paneláku sa mi totiž občas podarilo načerpať inšpiráciu na varenie z digestora.
„Áno,“ sťažovala som sa. „Keby ich stále nejedla
aj ona, tak by mi ani nenapadlo uvariť si ich.“
„Načo ich teda kupuješ?“
„Tatino ich odniekiaľ priniesol.“
„No a teraz ti je zle a z tých klobás smrdí celý byt!“ čistila mi žalúdok.
„Áno, keď ich varíš, tak tu všetko smrdí. Nechápem, ako ich môžeš jesť,“ pridala sa malá Viki.
„Teraz už mudrujete dve, však? Prečo ste nefujkali viac, keď som ich jedla?“
Všimla som si síce, že sa odo mňa pri raňajkách odtiahli, ale bola som taká ponorená do chuti, ktorú ponúkala poriadna porcia netradičných raňajok, že som ich gestám nevenovala pozornosť.
„Potom zasa nadávaš, že ofrfleme jedlá, ktoré ti chutia.“
„No dobre.“
viac v knižke Momenty zo života vydatej ženy.
Pingback: Úryvky | Gabriela Revická