Bábovka

Prvá časť

Čakali sme návštevu. Urobila som obložené misy, ale nič sladké sme doma nemali. Cítila som potrebu uspokojiť svoje kreatívne chúťky, a tak som po veľmi dlhom čase upiekla bábovku. Ignorovala som recept, pretože nemám rada nemenné a neformovateľné jedlá. Ich príprava ma nenapĺňa pocitom tvorivosti.  Z lásky ku kakau som ho prisypala asi viac, ako sa má, a iné prísady som prehliadla. Návody s opisom „trochu soli a trochu cukru“ neberiem vážne.  Výsledok považujem za neutralizáciu prímesí, veď prečo chápať všetko striktne. Piekla som v remoske, pretože v tom čase sme bývali v byte a mali sme mizernú rúru. Vďaka unikajúcemu plynu fungovala spoľahlivo ako ničiteľka zraku, ale nie ako spotrebič na pečenie.


Tak som teda napiekla. Bábovka plná kakaa vyzerala vďaka svojej čokoštruktúre presne podľa môj ho gusta, ale netradične. Do kuchyne vbehla jedna z našich dcér a spýtala sa, čo je to za hrubú palacinku.

„Aká palacinka? Veď to je bábovka!“ tvrdila som svoje.

Po chvíli som uznala, že napriek dlhému obdobiu, ktoré uplynulo od poslednej bábovky upečenej v našej kuchyni, si spomínam, že bábovka má mať iný tvar. No a čo, je trochu nízka, ale inak jej nič nie je. Naliala som na ňu puding a šľahačku, nech je trochu vyššia, a takto vyzdobená trónila na kuchynskej linke.


Popoludní k nám prišiel brat so svojou rodinou.  Rozprávali sme sa a po chvíli sa spýtal, čo je to na kuchynskej linke. Staršia dcéra Niki, poučená aj presvedčená o premenlivosti jedál z mojej kuchyne, pohotovo odpovedala, že bábovka.

„Hento? Bábovka?“ všetkým bolo akosi do smiechu.

„Veď ochutnajte,“ ponúkla som svoj výtvor.

Odmietli a smiali sa, že radšej nie.

No dobre, všetci sa síce pobavili, ale bábovku neochutnal nik. Som praktická a vynaliezavá žena, tak ju hádam nevyhodím! Večer som ju dala do chladničky a na druhý deň popoludní som navrhla dcére, že urobíme kokosové guľky. Namiesto rumu som pridala Karpatské brandy a namiesto kokosu, ktorý sme doma nemali, navrhla Niki mleté orechy. Ale ani tie sme nemali. Napadlo mi, že guľky z bábovkového cesta obalíme v strúhanke. Deti so mnou tvarovali guľky a ja som ich obaľovala v strúhanke.  A bolo. Mali sme ich toľko, že Niki sa rozhodla vziať z nich zopár na druhý deň do školy.

„Mami, je to také čudné… Chuťovo,“ povedala, keď ochutnala jednu guľku.

„Ukáž,“ ochutnala som. „No, trošku slané, ale dá sa, nie?“

„No… Neviem, asi ich predsa do školy nevezmem.  Radšej…“


viac v knižke Momenty zo života vydatej ženy.