Rozhovor pre Regionpress o knihe Juliet a tá druhá

Je dôležité dopriať si lásku k sebe samej…

Zrejme si mnohí spomeniete na Momenty zo života vydatej ženy či knihu Ukážem Ti Slovensko. Tentoraz však Gabika Revická prekvapila svojich čitateľov malým dielom, ktoré síce opäť nazrie aj do života vydatých žien, predovšetkým je však inšpiráciou a zhmotnením všetkého, čo sa autorke na ženách páči.

Doteraz sme boli zvyknutí na knihy o Slovensku a o knihách zo života vydatej ženy, Juliet a tá druhá je však ľahko erotickým dielkom. Kde pramení táto zmena vo Vašej tvorbe?
– Myslím si, že zmena pramenila z mojej vnútornej potreby…
Máme to chápať tak, že Vám v živote chýba erotika?
-Práve naopak, skôr som mala potrebu zdieľať rozmery sexuality. Všetci sme sexuálne bytosti a o určitých témach máme stále problém hovoriť. Zvažovala som, či sa tejto téme v knihe budem venovať pod mojím menom alebo zvolím radšej pseudonym. Nakoniec ma však jedna z mojich blízkych priateliek povzbudila a podporila v tom, aby som Juliet napísala pod svojim menom. Práve ona pokrstí Juliet.
A kedy sa bude krstiť?
-Už čoskoro (koncom marca) ju počas jedného významného sumitu o ženstve pokrstí Slávka Halčákková a krstiť sa bude hlinou z Avalonu, hlinou zo Slovenska a tiež s esenciou z materského mlieka.
Prečo materským mliekom, tomu rozumiem, ale prečo práve hlina z Avalonu?
Je to dlhší príbeh, v skratke ide o to, že som spoznala kňažnú z Avalonu, ktorá je vyznavačkou bohyne a som ňou do veľkej miery inšpirovaná. Je to podľa mňa neobjavená téma, pre mňa skutočné reálne rozpomínanie. Zatiaľ mi to pripadá tak, že všetko, čo som sa od kňažnej dozvedela, som dávno vedela, len som to nevedela pomenovať.
Čo napríklad?
-Všetko, čo súvisí s jedinečnosťou každej ženy, s bohyňou v jej vnútri, s jej krásou, sexualitou, ženskosťou a zmyselnosťou.
Kniha o Juliet je pomerne útlym dielkom, na prvý pohľad si človek povie, že knihu za večer „zhltne“, nakoniec to však nie je možné. Čitatelia sú donútení sa pri čítaní zastaviť a zamyslieť sa. Bol to zámer?
-Nemala som zámer, nechala som sa viesť. Neriadila som sa žiadnymi technikami písania, hoci mám za sebou veľa podobných tréningov, jednoducho som prijímala myšlienky ako prichádzali. Viedla ma práve Juliet.
Nakoľko je teda Juliet reálnou postavou?
-Nápad, použiť postavu mojej Juliet sa naozaj zrodil na letisku v Belgicku, keď som sa vracala od dcéry z Maastrichtu. So Sárou je to trochu inak.
A nakoľko je Juliet totožná s Vami?
-Absolútne sa s ňou stotožňujem.
A čo Sára, je to skutočná žena zo skutočného sveta?
-Túto otázku dostávam pomerne často od čitateliek. Sára je pre mňa zhmotnením všetkého, čo sa mi na nás ženách páči.
Teda aj jej bisexualita?
-Asi áno. Hoci je to to, čo je na hlavnej postave menej dokonalé, rada by som raz takúto komplexnú Sáru stretla aj v reálnom živote.
V knihe má Sára svoju milenku Lauru, ani táto postava nie je skutočná?
-Laura Filipová je reálna, naozaj píše pod týmto menom a vďaka svojej odvážnej téme je dosť atraktívna.
Bude mať Juliet svoje pokračovanie?
-Zatiaľ neviem, nechávam to na pocity. Závisí to trochu od mojej blízkej cesty do Avalonu.
Keďže je Juliet aj o láske či príťažlivosti medzi dvoma ženami, nedá mi neopýtať sa, či máte aj Vy reálnu sexuálnu skúsenosť so ženou?
-Keby som ju mala, neviem, či by som sa k nej verejne priznávala.
A čo povedal na Juliet Váš manžel?
-(Smiech…) Keď si prečítal rukopis, povedal: Celkom dobré, ale mohla by si to spikantniť. Mne sa to k Juliet nehodilo, chcela som, aby zostala jemnou, nežnou. A podľa ohlasov sa to zrejme podarilo.
Čakali ste takýto dobrý ohlas?
-Neviem, či som mala nejaké očakávania, momentálne sa Juliet už prekladá do angličtiny, čo považujem za úspech. Hlavne som chcela inšpirovať ženy k uctievaniu samých seba, aby nezabúdali, aké je dôležité dopriať si lásku k sebe samej a prijať svoju vnútornú bohyňu. Svet bude potom určite krajší. A nielen ten ženský…

Zora Kováčová
regionPRESS
Foto: archív GR